V 16. týždni tehotenstva sa robia genetické testy. Vyšli mi veľmi zle, potvrdilo ich žiaľ i sonografické vyšetrenie. Na ňom sa ukázalo, že dieťatko trpí vývojovou chybou hlavičky, nezlučiteľnou so životom. Povedali mi, že dieťa žije len vďaka tomu, že je so mnou spojené pupočnou šnúrou, živím ho. No len čo sa narodí...Gynekológovia opakovane navrhovali interrupciu. Opakovane do 24.týždňa tehotenstva. Týždne plynuli. Až prišiel deň pôrodu. Filipko sa narodil so smrteľným postihnutím mozgu. Lekárka predpovedala, že možno v priebehu noci umrie. Túžila som ho aspoň vidieť. Filipko bol donosený, mal tri kilogramy, dýchal sám. Jediné, čo potreboval, bola vyhrievacia postieľka. Prešla noc i deň a Filipko stále žil. Prešiel týždeň, druhý a ja spolu s manželom som stále mohla hladkať, bozkávať a plakať nad našim chlapčekom. Pre lekárov i sestričky bolo prekvapením, že stále žil. Okrem toho bol veľmi vnímavý na zvuky i pri dotykoch telíčka sa začal usmievať. Netrpel žiadnymi bolesťami. Bol pokojný. Filipko zomrel. Napriek trpkosti a bolesti zo straty dieťatka, ktoré som celé mesiace v sebe cítila, napriek tomu ďakujeme Pánu Bohu, že nám doprial neuveriteľne dlhých päť týždňov, počas ktorých sme sa mohli tešiť z Filipka. Spolu s manželom dúfame, že teraz sa v nebi prihovára za nás a raz sa s ním zvítame.
Anna

Agáta je ešte maličká v matkinom lone. V piatom mesiaci sa pri sonografii zistí, že dieťa nemá mozog. Nebude životaschopné. Lekár chce pomôcť rodičom zdrveným bolesťou a radí im: „ Môžete prísť ešte dnes večer do nemocnice na zákrok.“ Rodičia sa rozhodnú napriek veľkej bolesti, dieťa si ponechať. Je to ich dieťa, žije, potrebuje lásku. Až do narodenia zostane v nežnej kolíske – v tele svojej mamy. V nasledujúcich mesiacoch musia odolávať nátlaku okolia, ktoré považuje ich rozhodnutie za šialenstvo. Nájdu sa i takí, čo ich podporia. Agáta sa narodila v ôsmom mesiaci. Žila pol hodiny. Pokrstili ju v otcovom náručí. O niekoľko mesiacov rodičia povedali: „ Sme zarmútení, ale pokojní a vyrovnaní. Agáta žije pri svojom Otcovi v pokoji, aký na zemi nepoznáme. Svojim spôsobom je prítomná v našom každodennom živote i v živote celej zeme.“